Huby priťahujú teraz veľkú pozornosť a nebolo tomu inak aj v dávnych dobách. Huby priťahovali pozornosť už našich prapredkov, Gréci a Rimania zanechali o hubách písomné záznamy. Huby boli v histórii známe aj v Čínskej medicíne (TČM) a tiež v Indii a dávnej civilizácie dobre vedeli o priaznivých účinkoch na ľudský organizmus a jeho funkcie. Cordyceps - húsenica čínska, Shii take, Reishi, hliva ustricová - huby hojne využívané v čínskej medicíne.

Niektoré učebnice označujú huby za rastliny, ktoré v priebehu svojho vývoja stratili schopnosť fotosyntézy. Pre toto zaradenie svedčí okolnosť, že sa huby rozmnožujú výtrusmi, podobne ako napríklad riasy, machy a paprade, a ich bunky majú bunkové steny obdobné rastlinným.

Huby, niektoré zaujímavé informácie:

prechodový druh medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou, huby totiž nepatrí medzi živočíchy ani medzi rastliny
huby dokážu potlačiť vedľajšie účinky chemoterapie a rádioterapie, napr. trúdnikovec pestrý alebo lišajník islandský (ktorý tu bežne rastie a užíva sa s čokoládou) posilňujú imunitný systém
z prírodovedeckého hľadiska majú huby bližšie k živočíchom ako k rastlinám. Podobne ako my dýchajú kyslík, vypúšťajú oxid uhličitý a k rozmnožovaniu nepotrebujú slnečný svit
v sieti podhubie sú posilňovaná vlákna, ktorými prúdi najviac živín, naopak slepá vlákna postupne mizne. Skrze vlákna tiež prúdia informácie o okolitom prostredí ao výskyte potravy (napríklad padlých vetiev)
huby však majú jedinečnú schopnosť si s toxickým odpadom poradiť
huby zaisťujú väčšiu stabilitu pôdy, pôsobí proti erózii a zvyšujú zadržiavanie vody v pôde ( mykoríza )
huby tvorí až 30% všetkej pôdnej hmoty a na každý meter koreňa stromov pripadá kilometer podhubie
huby a ďalšie mikroorganizmy sa podieľajú tiež na rozkladu dreva, rozloženej drevo je zdrojom života pre nové semená, ktoré sa opäť prepojí s hubami a podporí rast rastlín
huby nad zemou rozkladajú stromy, naopak huby pod zemou podporujú odolnosť a rast stromu
huby ukladajú uhlík z atmosféry do pôdy

Bunkovej steny húb sú totiž zložené z chitínu, teda z látky, ktorá tvorí vonkajšiu kostru kôrovcov, pavúkovcov alebo hmyzu. Okrem toho sa v telách húb ukladá disacharid trehalóza, ktorý je inak známy takmer výhradne ako krvný cukor článkonožcov. Rovnako zvláštne farbivá, pteridínu, sa vyskytujú ako žltý pigment u žluťáska rešetliakového, ale u žiadnych rastlín.

Je teda hríbik, křemenáč alebo hliva ustricová viac príbuzná treba s krabom či mušlí než s prvosienok alebo lipou? Z týchto všetkých dôvodov sú huby radené do úplne samostatnej ríše (Fungi), vedľa ríše rastlinné (Plantae) a živočíšne (Animalia).

Zaujímavosť: vedeli ste, že výtrusy húb (vysušovaniu a vlhnutie výtrusov, ktoré obsahujú cukry sú zjednodušene povedané príčinou tohto procesu) významne prispievajú k vzniku dažďových zrážok a pomáhajú roztáčať malý vodný cyklus. Zrážky podporujú rast plodníc, ktoré produkujú a uvoľňujú výtrusy, ktoré prispievajú k vzniku dažďov, a tak sa kolobeh opakuje ďalej, ale len do doby, než je tento prírodný cyklus narušený suchom.

Huby a ich jedlé druhy:

hliva ustricová
cordyceps (húsenica čínska)
reishi (Ganoderma lucidum, Linch, Ling Zhi, leskokôrka lesklá)
shiitake (húževnatec jedlý)
čaga sibírska
Judášovo ucho
maiitake
viac

Aké huby môžete nájsť v lese v zimnom období?

Judášovo ucho má hnedú farbu a tvarom pripomína ľudské ucho. Nájdete ho hlavne na kmeňoch bazy čiernej a agátu. Bežne sa pridáva do ázijských jedál, ale môžete ho použiť aj do polievky, rizota či šalátu. Judášovo ucho síce nevyzerá moc vábne, ale je veľmi zdravé. Pomáha v boji s hemoroidy, znižuje vysoký krvný tlak, účinkuje na bolesti žalúdka a pôsobí ako prevencia proti trombóze.
Hliva ustricová, klobúk hlivy ustricovej vyzerá trochu ako ustrice, takže odtiaľ plynie jej názov. Huba rastie od leta až do jari. Nájdete ju najmä na kmeňoch listnatých stromov vo väčších trsoch. Môžete ju dať do omáčky, polievky či náleve. Ide o veľmi zdravú hubu. Znižuje krvný tlak a cholesterol. Má antibakteriálne účinky a zvyšuje tvorbu červených krviniek.
Plamienky zimnej má výrazne žltooranžovou farbu. Ľahko ju rozpoznáte as inou hubou si ju nepomýlite. Rastie väčšinou v trsoch na kmeňoch listnatých stromov. Ide o veľmi odolnú špongiu, nezmrzne ani v desiatich stupňoch pod nulou. Veľmi dobre chutí, uplatníte ju najmä v polievkach. Pre ľudské zdravie je navyše veľmi prospešná. Zdarne bojuje proti bakteriálnym infekciám a napomáha s obnovou črevnej mikrofl
Pařezník neskoré, trochu sa podobá hlive ustricovej, ale nevyskytuje sa v lesoch v takej hojnosti a chutí inak. Pařezník je síce jedlý, ale nepatrí u nás medzi bežné zbierané huby. Môžete si ho však dať do polievky či placiek. Rastie najmä na javora, vŕbach a jelšiach. Pařezník má podobné liečivé účinky ako hliva. Pôsobí antibakteriálne a znižuje cholesterol.