Čo spôsobuje koncentrácie obyvateľstva do miest?

S rozvojom západnej civilizácie sa najmä mladá a bohatá populácia koncentruje do veľkých miest a aglomerácií za prácou a novými príležitosťami. Tento trend je ďalší zo signálov nerovnováhy (veľké aglomerácie vysávajú ekonomickú, mocenskú a intelektuálne elitu zo svojho okolia a rôznych štátov, vytvára sa tak ostrovčeky blahobytu, ktoré vysávajú a degradujú svoje okolie). Najmä mladá digitálny generácie je tzv. "Vysávaná" z vidieka do miest, to spôsobuje ďalšie vlny vyľudňovanie vidieka, jeho úpadok a následný nárast kultúrne, sociálne, ekonomické, vzdelanostné nerovnováhy (na druhej strane len malá časť populácie odchádza z miest do prírody). Koncentrácia ľudí do miest prináša príležitosti, ale aj hrozby.

Nerovnováhy, ktoré vznikajú koncentráciou obyvateľov do miest a úbytkom obyvateľstva vidieka

Dramaticky rastú ceny nehnuteľností a nájmov v európskych metropolách (spôsobuje to najmä globálne turistika, nulové úrokové sadzby, prebytočný kapitál v ekonomike), tieto faktory zvyšujú nedostupnosť vlastného bývania pre mladú populáciu, rastie dynamicky vyššie životných nákladov, ktorá neumožňuje mať vlastných potomkov. Vysoké ceny nájmov vytláčajú aj dôchodca z veľkých aglomerácií, nemôžu si dovoliť nájom a ďalšie výdavky, žitie v mestách je možné len pre bohatých a úspešné
Koncentrácia bohatých do veľkomiest spôsobuje ich ďalší dynamický rozvoj (až 75% svetovej populácie bude do roku 204. žiť v mestách) Tento trend signalizuje ďalší rast polarizácia v spoločnosti medzi bohatými a chudobnými, chudobní sú vďaka vysokým životným nákladom vytláčaní na okraj alebo do menších miest a do slamy.
Mesto sa stáva symbolom koncentrácia moci, vplyvu, popularity, bohatstvo, vzdelanosti, kariéry, úspechu, ale súčasne miestom kde rastú extrémne dlhy, kriminalita (pouličné drogovej a militantné gangy) a egoizmus
Infraštruktúra mesta sa stáva zraniteľnejšou (dodávky, vody, energie, potravín, informačné siete atď.),
aglomerácie vytvára potrebu nových centralizovaných zdrojov najmä energie, potravín, vody a neumožňujú lokalizáciu zdrojov, tým sa zvyšuje zraniteľnosť prí výpadku a preťaženia siete. Ďalším rizikom je vývoj nových digitálnych technológií, ktoré sú prepojené v sieti, tým vzrastá zraniteľnosť a ochromenie spôsobené hackerskými útokmi
Masová turistika, koncentrácia hnuteľné populácie do miest (majú vyššie požiadavky na komfort, vysoké teploty v lete spôsobujú prehrievanie bytov, to vyžaduje používanie klimatizácie) a zmena energetického mixu (prechod na obnoviteľné zdroje) zvyšuje riziko blackout v mestách
S dynamicky rastúcou populáciou rastú dramaticky aj požiadavky na infraštruktúru: nové byty (raste ich cena, ale i cena nájmov), školy, škôlky, objemy prepravných kapacít, rastie dopyt po vode, elektrickej energii, tovar, zvyšujú sa príjmy atď. Na vidieku nastáva pravý opak.
Život v mestách spôsobuje odklon človeka od prírody, dôsledkom je nárast pohodlie, obmedzený pohyb, uponáhľaný spôsob života (ktorý spôsobuje stres, nárast depresií, vyhorenia, agresivity, chorôb atď.)
Súčasne s prílivom obyvateľov do miest, rastie aj odliv časti obyvateľov za hranice veľkých miest v "dôležitých profesiách", (hasiči, učitelia, policajti, remeselníci či zdravotné sestry), pretože aj mimo mesto je teraz nedostatok pracovníkov a život je tam lacnejší (jedná sa o celoeurópsky problém veľkých aglomerácií)
Sťahovaním do miest narastá anonymita, ľudia sa vzájomne nepoznajú, sú separovanie, znižuje sa ich zodpovednosť, cieľom je kariéra, majetok a konzumný spôsob človeka (virtuálna realita). Na vidieku si ľudia vidia do taniera, takže sú prirodzene zodpovednejší (v prípade nepokorí a nezodpovednosti sú vychovávaní prírodou), váži si viac vecí, nežijú na dlh, majú vzťah k pôde a krajine
Nárast polarizácia v spoločnosti medzi mladými a straší populácií nad 50 rokov a tiež medzi "digitálnym a priemyselným spôsobom života"
Mestský spôsob života zvyšuje počet osamelých jedincov, ktorí žijú sami, bez partnera (SINGLES) naprieč vekovými kategóriami a tento faktor zvyšuje predčasné úmrtia. V koncentrácii ľudí v mestách môžeme vidieť rčitou podobnosť s veľkochovy hovädzieho dobytka, hydiny (byt o veľkosti 8 m2 je už bežnou realitou) a jej dôsledkami. Je to provokatívne prirovnanie, ktorý nie je povzbudivý a perspektívne!